|
ARCHÍV INTERNETOVEJ STRÁNKY |
||
Dnes je: 10. 8.2017, štvrtok Posledná zmena: 8.7.2009 Meniny má: Vavrinec |
|
||
| Úradná tabuľa | | | Aktuality | | | Akcie a podujatia | | ||||
|
SPRÁVY DOTAZNÍK SAMOSPRÁVA ÚRADY A INŠTITÚCIE ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE INZERCIA VÝSTAVBA V LAMAČI FOTOALBUM ÚRADNÁ TABUĽA HISTÓRIA - História obce - História farnosti - Cintoríny - Osobnosti SYMBOLY KULTÚRA DOPRAVA ŠPORT MÉDIÁ ORTOMAPA LAMAČA EURÓPSKA ÚNIA LINKY MAPA STRÁNOK KNIHA NÁVŠTEV Nastav archiv.lamac.sk ako: Domácu stránku Obľúbenú stránku Verzia pre tlač |
Kaplnka svätej Rozálie
Na juh od farského kostola je
vyvýšenina na ktorej stojí kaplnka svätej Rozálie. Postavil ju magistrát mesta
Bratislavy v rokoch 1680-1682 z verejnej zbierky medzi mešťanmi, na pamäť veľkého
moru, ktorý zúril v Bratislave.
O jeho priebehu nás podrobne informuje správa mestského lekára Dr. Karola Raygera.. Podľa Raygerovho popisu mor sa v Bratislave objavil roku 1678 a s prestávkami kosil bratislavské obyvateľstvo až do začiatku decembra 1679. Mnohí mešťania utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní opúšťali svoje príbytky, usadzovali sa v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch a niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Ale ani tu neunikli smutnému osudu, lebo i tak celé štvrte mesta takmer úplne vymreli. Počas morovej epidémie v Bratislave zomrelo viac ako 12.000 ľudí, okrem tých čo zomreli vo vinohradoch, poliach a iných miestach. Následky moru boli katastrofálne. Obchodný život v meste takmer úplne zanikol, hrozivo sa zväčšil počet zbojníkov a zdecimované obyvateľstvo trpelo hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela ani úroda. Nešťastné obyvateľstvo hľadalo svoju záchranu iba v nadprirodzenej moci. Konalo procesie s relikviami sv. Ján Almužníka a urobilo prísľub, že po odvrátení moru z verejných zbierok postaví kaplnku sv. Rozálie v Lamači. Za spomenutých okolností je teda prirodzené, že mešťania v rokoch 1680-1682 splnili svoj sľub. Toto dosvedčuje niekoľko písomností, zachovaných v archíve mesta Bratislavy. Predovšetkým je to listina, ktorú 5.decembra 1680 o tejto veci vydala rada mesta Bratislavy. Hovorí sa v nej o nesmiernych útrapách a škodách, ktoré v meste spôsobil minuloročný mor. Pripomína sa tu aj spoločný sľub mešťanov, ktorého splnením, ako dúfali, odvrátia hnev Boží od nešťastného mesta. Z ďalšieho textu listiny vyplýva, že týmto sľubom bolo postavenie kaplnky sv. Rozálie v Lamači. Rada mesta Bratislavy vyzýva totiž v našej listine mešťanov a ostatné obyvateľstvo Bratislavy, aby svojimi darmi prispeli na stavbu kostolíka sv. Rozálie v Lamači, a dodáva k tomu, že jeho základy sa už začali stavať. Je teda nesporné, že mesto začalo stavať našu kaplnku už roku 1680. Základný kameň k tejto stavbe za prítomnosti celej mestskej rady, početného duchovenstva a iných význačných osobností 25.júna 1680 posvätil bratislavský prepošt Ján Kalmanczay. Z toho plynie, že stavbu kaplnky začali najneskôr toho dňa. Dokončenie stavby sa však pretiahlo až do roku 1682. Vieme, že už 4.septembra 1681 na deň sv. Rozálie celá mestská rada a početné duchovenstvo navštívilo ešte nedostavanú kaplnku. Teda od roku 1681 na deň sv. Rozálie sa na čele s mestskou radou každoročne konala votívna púť ku kaplnke. Púť zanikla až v posledných rokoch druhej svetovej vojny. Kaplnku v 18 a 19 storočí ju niekoľko krát opravili, ale pôvodná stavba sa tým nezmenila. Tak napríklad na 100.výročie dokončenia stavby (1782) dalo mesto urobiť dôkladnú opravu kaplnky. Ďalšia väčšia oprava bola roku 1904 keď starú šindľovú strechu vymenili za eternitovú krytinu. Pred prvou svetovou vojnou blesk zničil starý kríž i strechu veže a poškodil aj vnútorné zariadenie. Dôkladnú opravu celej kaplnku s nákladom 100.000.- Kčs previedlo mesto v auguste roku 1944. Pri prechode frontu za druhej svetovej vojny 4.a 5.apríla 1945 neutrpela kaplnka väčšie škody. Poškodené boli iba vonkajšie steny a to guľometnou paľbou i niekoľkými mínami, ktoré vybuchli v bezprostrednej blízkosti kaplnky. Ale už na jar nastávajúceho roku Bratislava opravila tieto škody. |
|||
|