ARCHÍV INTERNETOVEJ STRÁNKY

 
 

 

 
 
 

 ANKETA

| Úradná tabuľa | | Aktuality | | Akcie a podujatia |

 

 
 SPRÁVY


Rozšírené vyhľadávanie
DOTAZNÍK
SAMOSPRÁVA
ÚRADY A INŠTITÚCIE
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
INZERCIA
VÝSTAVBA V LAMAČI
FOTOALBUM

ÚRADNÁ TABUĽA

HISTÓRIA
SYMBOLY
KULTÚRA
DOPRAVA
ŠPORT
MÉDIÁ
ORTOMAPA

EURÓPSKA ÚNIA

LINKY
MAPA STRÁNOK
KNIHA NÁVŠTEV

Nastav archiv.lamac.sk ako:   Domácu stránku
  Obľúbenú stránku

  verzia pre tlač
  odporučenie článku
 
Na výročie bitky sa spomínalo s delami


25. 7. 2006 [ M. Cibik ] - Rôzne


História prekráčala v sobotu Lamačom. Slávilo sa 140. výročie významnej bitky. Ani na horúčavy si čata vojakov zo Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie nesťažovala - dobové uniformy vraj skôr chladia.

Posolstvá mieru sa vyslovovali vo vojenských uniformách. V Lamači si prišlo v sobotu popoludní pozrieť spomienku na poslednú bitku prusko-rakúskej vojny niekoľko desiatok ľudí.


Pamätná bitka pri Lamači sa uskutočnila v roku 1866 a presne o 140 rokov neskôr doby minulé pripomínali najmä historicky odetí vojaci zo Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie. Tí predviedli dobové bojové techniky, ako aj ohlušujúcu streľbu z pušiek a kanóna. "Uniformy, ktoré máme na sebe, sú ušité podľa originálnych strihov,“ povedal jeden z vojakov Martin Šiatkovský. „Z múzea vo Viedni nám ich zohnali naši rakúski priatelia.“

Rakúski kolegovia, ale už v súčasných uniformách, boli spolu so slovenskými, nemeckými či českými vojakmi v sobotu na lamačskom cintoríne najskôr svedkami posvätenia opraveného pamätníka venovaného padlým rakúskym vojakom. Keďže ho v minulosti poškodili vandali, bolo ho treba opraviť - rekonštrukcia stála približne 250-tisíc korún a trvala asi jeden a pol mesiaca. Sprievod tvorený zástupcami mestskej časti, cirkevnými aj vojenskými hodnostármi a niekoľkými zvedavcami sa potom vydal k pomníku na Vrančovičovej, kde predstavitelia nemeckej a rakúskej armády zasadili na znak spomienky na padlých dva stromčeky.

Slávnostný pochod sa skončil na kopci pri miestnom kostole. Paradoxne, po krk zababušení historickí vojaci boli jediní, ktorí na ostré slnko nenadávali. „V uniformách je síce teplo, ale súkno má tú vlastnosť, že človek sa v tom najskôr spotí, ale potom už ten pot tak chladí, že to neprekáža.” Ostatní, moderne oblečení, sa mohli skryť pred horúčavou na záverečnej omši.

Historické dokumenty si všímajú skutočnosť, že ešte dlho po bitke spred 140 rokov sa na miestach bojov neurodilo obilie. Pôda vraj bola červená od krvi a pre množstvo v nej pohodených bodákov sa ani nedala poorať. Hoci neskôr odtiaľto úrodu predsa len zobrali, zrno malo údajne nepríjemnú horkú chuť. Aj tento detail si pripomenuli účastníci sobotňajšieho podujatia. S nádejou, že nové vojnové pamätníky už nikdy nebudú musieť stavať.


Prebraté z denníka Pravda, 25. 7. 2006.
Originálny článok nájdete na tejto stránke

Predchádzajúci článok   Hore   Nasledujúci článok
 
       
Copyright © 2009 MÚ Bratislava Lamač Stránku spravuje Platon Webhosting Platon Group