Internetová stránka Lamača Staré lamačské vinše

Aj v Lamači boli kedysi Vianoce udalosťou, ktorá sa túžobne očakávala. Tešili sa na ne dlho deti i dospelí. Bol to čas, v ktorom sa bolo potrebné zastaviť, vypustiť storaké starosti všedných dní a v pokoji rozmýšľať o tom, čo rok dal i vzal. Premýšľať o tom, čo sa udialo i nesplnilo, ale aj snívať o dňoch, ktoré prídu. Bývala to príležitosť poďakovať sa za všetky dary Neba i Zeme, možnosť pookriať na tele i na duchu. Aspoň malou spomienkou skôr narodených Lamačanov Vám chceme priblížiť atmosféru Vianoc zašlých čias.
Na Štedrý večer sa pripravil bohato prestretý stôl. Večera začala modlitbou vďaky za dobrú úrodu obilia, hrozna a ďalších plodín zeme. Poďakovaním za úspechy pri chove domácich zvierat a za ochranu pred chorobami, ohňom a prírodnými živlami. Potom nasledovala prosba, aby Boh žehnal a chránil dom, majetok a jeho obyvateľov pred nešťastím a záhubou. Stromček bol ozdobený orechmi, jablkami, strapcami hrozna, sušenými slivkami a rozličnými slamenými ozdobami. Aj na stole bolo plné korýtko darov zeme. Po modlitbe hlava rodiny vzala štyri orechy a hodila ich do kútov izby so slovami : "Nech ste plné po celý rok ako tieto orechy". Až potom začala večera. Z každého jedla sa odkladalo po lyžičke, ktoré sa neskôr používalo ako liek proti urieknutiam. Pod obrusom na stole bola peňaženka plná peňazí, aby ich po celý rok bolo v dome dosť. Pred stolom bol rozviazaný snop, väčšinou ražnej slamy, čo vyjadrovalo narodenie Spasiteľa v Betlehemskej maštaľke. Z uhlíkov v peci sa urobilo kadidlo a posypalo tymiánom a jeho dym zaplnil miestnosť príjemnou vôňou. Potom sa do pohárika naliala svätená voda, uchovaná ešte od Troch kráľov minulého roka, a ňou sa vysvätil celý dom, maštaľ, dvor a záhrada. Ak v priebehu roka zomrel člen rodiny, nezabudlo sa ani na neho. Na stole mal pripravený tanier a tiež bol pozvaný na večeru. Po prvom chode zobrala domáca pani jablko, rozkrojila ho na toľko častí, koľko bolo členov rodiny a potom štvrtinky podala každému so slovami: "Aby sme boli jedno telo ako to jablčko, a aby sme na seba nikdy aj vo svete nezabudli". Potom pokračovala večera. Sviatočnú atmosféru dopĺňali koledníci vinšom:

"Vinšujeme vám tito slavné svátky,
Krista pána narodzeňí, aby vám kvitlo, rodzilo
vinskej hori vínem,
žitné poli žitem,
dvúr dobytkem,
hizba dobrým zdravím,
a po smrci králofství nebeské."


Kolorit večera dopĺňal zvuk pastierskej trúby, ktorá tiež ohlasovala narodenie Božieho dieťaťa v jasličkách. Pastier chodil po všetkých uliciach a ľudia mu z vďaky za pasenie dobytka dávali rozličné dary: peniaze, koláče, víno, ovocie ...

Rušno bolo aj neskoro večer. Do konca dvadsiatych rokov mal aj Lamač nočných strážnikov - vartášov. Ich úlohou bolo chrániť majetok občanov pred ohňom a zlodejmi. Strážnik nosil v službe "halapardu", lampáš a trúbu z kravského rohu, a počas noci trúbením a hlásením oznamoval hodiny. V Lamači večer hlásnik spieval:
"Panebože vječní náš, opatruj nás tento čas. Opatruj nás o pulnoci, buď nám Pánbú na pomoci, aj panenka Marija".

Slávnostná atmosféra Vianoc gradovala do Nového roka a Troch kráľov. Chlapi mali "žatvu vína", ochutnávali, porovnávali a hodnotili, ktorá odroda sa vydarila, vymieňali si skúsenosti a recepty, ako "merkovať", aby sa aj menej vydarené sorty "nezlomili". A samozrejme, po štvrtej - piatej návšteve pivníc sa už "politizovalo" ako v parlamente. Nový rok, tak ako Vianoce, patril rodine. Na návštevy sa nechodilo a považovalo sa za katastrofu, keby do domu prišla suseda alebo iná žena. Vraj by so sebou priniesla nešťastie. Preto chodili len vinšovníci - chlapci s koledou:

"Vinšujeme vám noví, stavajúci rok,
čo máte aj čo nemáte,
čo od Boha požádáte,
zdraví, ščascí a po smrci králofství nebeské!"


Na Nový rok sa nejedla hydina, pretože "tá bi ščascí odhrabala a s ňí bi ulecelo aj bohactvo". Mnohí si možno poviete, to teda boli starosti. Ale ako pamätníci spomínajú, ľudia žili skromne, čestne, robili "od vidíš do nevidíš", boli pracovití, usilovní, dobrosrdeční, pohostinní, tešili sa zo života a mali radosť z toho, čo Boh požehnal.

© Copyright 2007 MU Lamac