ARCHÍV INTERNETOVEJ STRÁNKY

 
 

 

 
 
    | Úradná tabuľa | | Aktuality | | Akcie a podujatia |

 

     
 
SPRÁVY

DOTAZNÍK

SAMOSPRÁVA

ÚRADY A INŠTITÚCIE
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
INZERCIA
 VÝSTAVBA V LAMAČI
FOTOALBUM

ÚRADNÁ TABUĽA

HISTÓRIA
SYMBOLY
KULTÚRA
DOPRAVA
ŠPORT
MÉDIÁ
ORTOMAPA LAMAČA

EURÓPSKA ÚNIA

LINKY
MAPA STRÁNOK
KNIHA NÁVŠTEV

Nastav archiv.lamac.sk ako:   Domácu stránku
  Obľúbenú stránku

   Verzia pre tlač

  POČASIE



 
Čo s mŕtvymi miliónmi?


(Prevzaté z hospodárskych novín)
Do nemocnice na Rázsochách sa investovali viac ako 2 miliardy

V rozostavanej fakultnej nemocnici na lamačských Rázsochách v Bratislave uviazli stámilióny zo štátnej pokladnice. Dokončenie stavby, ktorá sa začala koncom roka 1985, a na ktorú bolo v roku 1987 vydané stavebné povolenie, by si podľa odborníkov vyžiadalo ďalšiu investíciu približne 10 mld. Sk. Z pôvodného projektu prvej stavby sa zrealizovala výstavba všetkých objektov v hrubej stavbe (nosný skelet a obvodové múry). V lôžkovej časti sú vybudované vnútorné steny a priečky a osadené okná. Do objektov je zabudovaná aj časť vzduchotechniky, kotolňa je postavená na 90 %, vo vysokom stupni rozostavanosti je trafostanica a čistiareň odpadových vôd. Z inovovaného projektu, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie v roku 1997, bola rozšírená jednotka intenzívnej starostlivosti, heliport a príjazdová rampa. S výstavbou objektov polikliniky a lekárne sa nezačalo. Od roku 1987 sa na stavbu preinvestovalo 918,5 mil. Sk (814 mil. Sk v jednotlivých rokoch - bližšie tabuľka a 104,5 mil. Sk na súvisiacich investíciách). V dnešných cenách sa doteraz do stavby investovalo približne 2 mld. Sk. Štát však peniaze na dostavbu nemá, mestská časť (MČ) Lamač i samotná Bratislava má v tomto lukratívnom prostredí rozvojové zámery a stavba zatiaľ chátra. "MČ Lamač už v marci minulého roka podala na Úrad vlády, konkrétne Centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotke, žiadosť o financovanie predbežnej štúdie realizovateľnosti transformácie rozostavanej nemocnice na vedecko-technologický park z fondu malých projektov. Tá však nebola schválená," povedal pre HN Ľubomír Plai, starosta Lamača. Podľa neho si nápad osvojil aj bratislavský magistrát a materiál, ktorý s transformáciou rátal vzali mestskí poslanci na vedomie už na jeseň minulého roka. "Odvtedy sme však nedostali ani odpoveď," povedal Plai. Ideu vedecko-technologického parku, ktorý by mal podporovať "výskum a vývoj aplikácií vo farmaceutickom priemysle, od informačnej základne až po vývojové projekty a technické aplikácie s komerčným využitím", si osvojil aj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Podľa jeho slov, uvažuje o vypracovaní štúdie o možnom využití rozostavaného objektu na technologický park s orientáciou na farmáciu a medicínu. Čo by v tejto chvíli bolo najväčším prínosom pre brati- slavské zdravotníctvo? Dokončenie rozostava- nej fakultnej nemocnice (FN) a celého areálu lekárskej fakulty (LF) aj s posluchárňami, laboratóriami, internátmi a ostatnou občianskou vybavenosťou, tzv. campusu ako v USA? Alebo sňatie ťarchy výstavby - na ktorú nie sú prostriedky, no jej konzervovanie aj tak pohltí ročne niekoľko miliónov - z pliec napríklad bezodplatným prevodom majetku štátu na obec? Ako sa ukazuje, záujemcov o využitie tohto objektu je aj mimo Lamača dosť. Z logických dôvodov sa ho nechce vzdať predovšetkým Akademický senát LF UK. Rázsochy síce nie sú z hľadiska dopravnej dostupnosti pre FN optimálne, no súčasné priestory už tiež nevyhovujú, a budovanie campusu je v centre mesta vylúčené úplne. Keby FN prišla o objekt na Rázsochách, uvažuje sa síce o jej prepojení na nemocnicu v Ružinove, no tú tiež nebude možné vybudovať zadarmo. Kde by teda centrálna nemocnica vychovávajúca budúcich lekárov mala byť? O jej možnom osude sa v HN dočítate v podrobnom materiáli na budúci týždeň.


Rok 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994
Prestavané v mil. Sk 10,7 34,4 70,1 131,3 87,7 32,0 70,0 25,0

Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001
Prestavané v mil. Sk 100,0 101,3 85,0 29,5 28,2 8,2 1,1



Štát peniaze na dostavbu nemá, komplex na Rázsochách chátra

Od roku 1987 sa na stavbe areálu fakultnej nemocnice preinvestovalo 918,5 mil. Sk

O rozostavanej fakultnej nemocnici na lamačských Rázsochách a jej ďalšej budúcnosti sa diskutuje už dlho. Dokončenie stavby, ktorá sa začala realizovať koncom roka 1985 so stavebným povolením z roku 1987, by si podľa odborníkov vyžiadalo investíciu vo výške približne 10 mld. Sk. Rázsochy, a teda i územie, na ktorom mala byť podľa plánov nová fakultná nemocnica, areál lekárskej fakulty s posluchárňami, laboratóriami, internátmi a ostatnou občianskou vybavenosťou, tzv. campusom, patrí medzi najlukratívnejšie lokality v Bratislave.

Chronológia
Z pôvodného projektu prvej stavby sa zrealizovali všetky objekty v hrubej stavbe (nosný skelet a obvodové múry). V lôžkovej časti sú vybudované vnútorné steny a priečky a osadené okná. Do objektov je zabudovaná aj časť vzduchotechniky, kotolňa je postavená na 90 %, vo vysokom stupni rozostavanosti je trafostanica a čistiareň odpadových vôd. V inovovanom projekte, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie v roku 1997, je rozšírená jednotka intenzívnej starostlivosti, heliport a príjazdová rampa. S výstavbou objektov polikliniky a lekárne sa nezačalo. Štát peniaze na dostavbu nemá, mestská časť Lamač i samotná Bratislava má v tomto lukratívnom prostredí rozvojové zámery a stavba zatiaľ chátra.

- Príprava výstavby FNsP Bratislava - Rázsochy sa začala spracovaním projektovej úlohy a jej schválením 15. júla 1982.
- Projektová dokumentácia bola schválená 28. 3. 1985.
- Rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť 15. 10. 1985. Následne sa začali prípravné práce - výkupy pozemkov, príprava územia, príprava a postupné budovanie súvisiacich investícií (inžinierske siete, prístupové komunikácie,...), ktoré sa realizovali až do roku 1991.
- Stavba bola zapísaná ako záväzná úloha štátneho plánu uznesením vlády 7. 7. 1986.
- Stavebné povolenie, ktoré bolo vydané 31. 8. 1987, nadobudlo právoplatnosť 14. 10. 1987.
- Výstavba prebiehala podľa schváleného harmonogramu až do Rozhodnutia o sistácii FNsP 1. stavba zo 4. 7. 1991.
- Sistácia stavby bola ukončená 31. 12. 1991. Po ukončení sistácie sa pokračovalo vo výstavbe.
- Vláda SR svojím uznesením z 18. júla 1995 k prehodnoteniu financovania prioritných zdravotníckych zariadení na Slovensku určila priority, medzi ktoré bola zaradená i výstavba 1. stavby FNsP Bratislava-Rázsochy.
- Rozhodnutím ministra zdravotníctva z 26. 7. 1995 investor FN Bratislava začal v spolupráci s projektantom vypracovanie aktualizácie-inovácie projektovej dokumentácie stavby.
- Stavebné povolenie - zmena stavby pred dokončením bolo vydané 28. 7. 1997.
- Uznesením vlády bol vyhlásený Rozvojový program verejných investícií na roky 1995 - 1998, ktorý zahŕňal i výstavbu FNsP Bratislava-Rázsochy.
- Uznesením vlády bolo odsúhlasené financovanie výstavby prioritných zdravotníckych zariadení pre rok 1997 i FNsP Rázsochy.
- Vláda 2. 12. 1997 odsúhlasila návrh financovania prioritných zdravotníckych stavieb v prechodnom období a ďalšie vyhľadanie najvhodnejšej formy zahraničného úveru splácaného zo štátneho rozpočtu.
- Vláda 31. 10. 2000 zrušila uznesenie z roka 1997 a financovanie FNsP Rázsochy bolo zastavené.

Čo urobiť so stavbou
Od roku 1987 sa na stavbu preinvestovalo 918,5 mil. Sk (814 mil. Sk v jednotlivých rokoch a 104,5 mil. Sk na súvisiacich investíciách). Výška finančných prostriedkov, ktoré sa doteraz do stavby preinvestovali však v dnešných cenách predstavuje približne 2 mld. Sk.
Lamač požiadal už v marci minulého roka Centrálnu finančnú a kontraktačnú jednotku Úradu vlády SR o financovanie predbežnej štúdie realizovateľnosti transformácie rozostavanej fakultnej nemocnice Rázsochy na vedecko-technologický park z fondu malých projektov. "Pokúsili sme sa riešiť problém nedostatku peňazí na dostavanie fakultnej nemocnice aj takýmto spôsobom, bohužiaľ, žiadosť v schvaľovacom konaní neuspela," povedal pre HN starosta Lamača Ľ. Plai. Ideu vedecko-technologického parku, ktorý by mal podporovať "výskum a vývoj aplikácií vo farmaceutickom priemysle, od informačnej základne až po vývojové projekty a technické aplikácie s komerčným využitím" si osvojil aj minister hospodárstva Ľubomír Harach. Uvažuje o vypracovaní štúdie o možnom využití rozostavaného objektu na technologický park s orientáciou na farmáciu a medicínu. Zároveň pripustil, že aktuálne bude aj iné vyhovujúce riešenie tohto problému. Napríklad by tu mohlo vzniknúť sídlo nejakej európskej inštitúcie, vzhľadom na pripravovaný vstup Slovenska do EÚ, alebo reprezentatívne kongresové centrum. To by však malo vyrásť v bratislavskom Parku kultúry a oddychu.

Začarovaný kruh?
Rozvojové plány v tejto lokalite má aj mestská časť Lamač i samotný bratislavský magistrát. Primátor Jozef Moravčík povedal, že nedostavaná fakultná nemocnica na Rázsochách mesto zaťažuje, pretože pôsobí negatívne a rušivo. "Je to niečo, čo všetci cítime, že by malo byť nejakým spôsobom dokončené," povedal J. Moravčík. "Chceli by sme urbanizovať Zečák a vytvoriť tam dobré podmienky na bývanie. Ak ale chceme riešiť koncepciu tohto územia, musíme povedať, čo pôjde preč, alebo či tam bude nemocnica. Ak tam nemocnica bude, predurčilo alebo aspoň ovplyvnilo by to naše ďalšie zámery. Uvedomujeme si, že musíme urobiť niečo, čo by v maximálnej miere zachránilo, alebo udržalo tie prostriedky, ktoré tam mesto investovalo," vysvetlil J. Moravčík.
V území už raz bola plánovaná výstavba pred rokom 1989. Na Zečáku sa malo postaviť asi 3 000 bytov a lokalitu malo obývať približne 9 000 ľudí. "Územie sa pripravovalo na výstavbu - vyviezla sa zemina, položila sa kanalizácia a potom ľudia, od ktorých štát pozemky vykúpil, ich chceli naspäť. Spor trval niekoľko rokov a vyostril sa. Bývalí majitelia pozemkov protestovali pred magistrátom, držali protestnú hladovku," povedal Ľ. Plai. Jeho slová potvrdil aj primátor, ktorý povedal: "V roku 1989 vlastníci protestovali na radnici. Boli to obrovské demonštrácie a vynútili si, že sa to všetko vráti späť. Ja ešte teraz, po desiatich rokoch, podpisujem žiadosti o vrátenie pozemkov," vysvetlil primátor. Funkčné využitie územia sa vtedy zmenilo z výstavby na záhrady. "Bola tam vybudovaná infraštruktúra, ale všetko sa zničilo. Teraz títo vlastníci prichádzajú na to, že to je hlúposť, že sa tam nebude nikdy pestovať, a preto my máme teraz problém aj s územným plánovaním. To bol jeden extrém, potom prišiel druhý, teraz sa situácia dostáva do normálu," pokračoval J. Moravčík.
Projekt Nový Lamač Ľ. Plai potvrdil, že zmenou charakteru územia mesto utrpelo, vzhľadom na stupeň rozostavanosti, finančnú stratu asi 150 mil. Sk. "Keď mestskí poslanci schválili prekvalifikovanie územia, všetci varovali vlastníkov pozemkov, že stavať sa tu už nebude," povedal Ľ. Plai. Domnieva sa, že ponovembrové správanie sa vlastníkov pozemkov do istej miery určilo vzťahy medzi mestom a mestskou časťou. "V mnohých tá nepríjemná spomienka ostala a Lamač na to stále dopláca. Pri rozhodovaní o ňom je vždy cítiť, že keď Lamaču nemusia pomôcť, tak nepomôžu," povedal Ľ. Plai. Mestská časť v septembri minulého roka vypracovala projekt Nový Lamač, ktorý má slúžiť ako podklad pre spracovanie územnoplánovacích podkladov a dokumentácie. Ráta s transformáciou rozostavanej fakultnej nemocnice na vedecko-technologický park, s výstavbou obytných domov na Zečáku, Kamenároch, Rázsochách a Zelenej hore, vybudovaním oddychovo-rekreačného areálu s prepojením na Malé Karpaty a s komplexom obchodných služieb na Kaťušinej lúke. Projekt Nový Lamač, ktorý schválilo miestne zastupiteľstvo, predložil Lamač i na rokovanie mestského zastupiteľstva. Poslanci ho vzali na vedomie. Ak by projekt zapracovali do územného plánu Bratislavy, toto územie by sa opäť prekvalifikovalo na výstavbu. "Vlani v auguste sme požiadali mesto o schválenie zadania pre vypracovanie urbanistickej štúdie a zároveň sme požiadali Štátny fond životného prostredia, aby nám pomohol financovať túto štúdiu. Dostali sme prísľub, že ak zainteresovaní nebudú mať námietky, štátny fond nám príspevok vo výške asi 800 tis. Sk pridelí. Od augusta minulého roka nám však mesto zadanie neschválilo, dokonca sme ani len nedostali žiadnu odpoveď," vysvetlil Ľ. Plai. Územie, o ktoré ide v projekte Nový Lamač má rozlohu 148 tis. štvorcových metrov a z celkovej rozlohy Lamača tvorí viac ako štvrtinu. Podľa informácií miestneho úradu sa tu nachádza asi 600 pozemkov a 187 parciel v najlukratívnejšej časti o rozlohe takmer 173 tis. štvorcových metrov patrí Bratislave.

Nespokojní vlastníci
Občianska iniciatíva vlastníkov pozemkov v lokalite Rázsochy už dlhší čas upozorňuje na rôzne nezrovnalosti, ktoré sa objavujú už od čias vydania územného rozhodnutia v roku 1985. V stručnej chronológii postupu výstavby nemocnice, ktorý iniciatíva vypracovala, a ktorý má redakcia k dispozícii, poukazujú na rozdielne, alebo chýbajúce parcelné čísla v jednotlivých dokladoch vydaných ku stavbe, tvrdia, že až 90 % súkromných pozemkov bolo neoprávnene blokovaných ako rezerva pre výstavbu nemocnice, hoci v stavebnom zákone tento pojem neexistuje. Vlastníci upozorňujú i na to, že štát do stavby ročne investuje nemalé prostriedky a "na vzhľade stavby sa prakticky nič nemení. Na stavbe stoja dva vežové žeriavy, je tam vybudovaná vysokokapacitná betonárka ELBA EMC 60 s kapacitou 60 kubických metrov za hodinu a používa sa vojenský oceľový most nad dvojkoľajnou železničnou traťou za vysoké nájomné na prístupovú cestu do betonárky a na stavbu," uvádza sa v chronológii. Podľa zástupcov občianskej iniciatívy (Vítkovský a Mundoková), je tiež nutné poukázať na prevádzkovanie betonárky, ktorá sa využíva na iné účely, teda nad rámec stavebného povolenia, a nepriaznivo tak vplýva na životné prostredie. Informáciu HN potvrdil aj starosta Plai, ktorý o neustálom využívaní betonárky vybudovanej len na účely stavby nemocnice vie. Potvrdil tiež tvrdenie občanov, že k problematike sa záporne vyjadrilo aj okresné oddelenie životného prostredia a vodárne a kanalizácie, ktoré nedali súhlas na napojenie do verejnej kanalizácie. "Čo znamená, že betonárka neslúži určenému účelu a je prevádzkovaná bez povolenia," píše sa v závere chronológie. Toto občianske združenie adresovalo ministrovi zdravotníctva koncom júna list, v ktorom mu vysvetľuje problémy s pozemkami, ktoré sú podľa zástupcov iniciatívy blokované. Ako pre HN uviedol starosta Ľ. Plai, doteraz iniciatíva na list podľa jeho informácií nedostala odpoveď.





Balvan, ktorého by sa zainteresovaní chceli čo najskôr zbaviť

Peripetie bratislavskej Fakultnej nemocnice Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na Mickiewiczovej ulici

Existencia bratislavskej Fakultnej nemocnice pri Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LFUK) v priestoroch na Mickiewiczovej ulici sa otriasa. Presnejšie, všetko tomu nasvedčovalo, kým HN nedostali k dispozícii zápisnicu, o ktorej sa dočítate ďalej, z rokovania k zlúčeniu nemocníc na Mickiewiczovej a v Ružinove z konca tohtoročného júna. Nádej, že súčasnú budovu spolu s niektorými satelitmi na veľmi atraktívnych miestach starej Bratislavy bude ďalej vlastniť zdravotníctvo, či po schválení nového zákona o vysokých školách priamo LFUK, sa však stále otriasa.
Akademický senát (AS) LFUK je nevítanou prekážkou pre viacerých záujemcov o voľné disponovanie s osudom nedostavanej nemocnice i celého areálu LFUK na Rázsochách bratislavského Lamača (prvej časti problematiky sme sa venovali včera) vrátane stredných zdravotných škôl, ale aj FN na Mickiewiczovej a jej satelitných pracovísk v meste. Trvá totiž na transparentnom riešení budúcnosti lekárskej alma mater. Nielen preto, že súčasný stav klinických pracovísk LFUK, ktoré sú rozhodujúcim miestom prípravy lekárov je nevyhovujúci. Aj preto, že pri probléme Rázsoch nejde len o ne. Ide napríklad aj o osud krčnej kliniky a gynekologicko-pôrodníckej kliniky na Zochovej ulici či urologickej a ortopedickej kliniky na Hlbokej ulici, o osud objektu na Bezručovej či Heydukovej a ďalších pracovísk. A členovia Akademického senátu LFUK vyslovili obavy, že sa začali pokusy o tunelovanie. Pri rozhodovaní o budúcnosti sídla lekárskej fakulty ide naozaj v prvom rade o peniaze. Tie, ktoré chýbajú, i ktoré možno získať. A ide aj - o pracovné miesta. Ale pretože redukciou lôžok i lekárskych a iných zdravotníckych miest sa budeme podrobnejšie zaoberať v ďalších číslach HN, nateraz iba dosiaľ nemedializovaná informácia:
O fúzii s Ružinovom je už rozhodnuté
Skadiaľ pramení táto istota? Zo zápisnice, o ktorej bola reč na začiatku. Ak jej máme veriť, už 26. júna 2001, teda ešte pred stretnutím ministra zdravotníctva a ministra hospodárstva a primátora Bratislavy na pôde našej redakcie, sa všetci zainteresovaní údajne dohodli, že "zlúčením FN Mickiewiczova a Nemocnice s poliklinikou (NsP) Ružinov vznikne nový právny subjekt, na ktorého čele bude stáť nový riaditeľ FN a jeho zástupcovia budú námestníci dvoch subjektov - nemocnice na Mickiewiczovej a nemocnice v Ružinove". Táto trojica by (podľa onej zápisnice) mala zlúčenie zabezpečiť výlučne v svojej kompetencii a ministerstvo aj LFUK (a to je dosť pozoruhodné) o jednotlivých krokoch len informovať. Kroky by mali byť štyri: stavebné a rekonštrukčné práce, riešenie satelitných pracovísk, personálne zmeny a doplnenie zdravotníckou technológiou. V novom subjekte má NsP Ružinov plniť úlohu chirurgicko-traumatologického centra a FN Mickiewiczova sa má dobudovať a zamerať na konzervatívnu liečbu a výskum interných, neurologických a mozgovocievnych ochorení. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pritom údajne súhlasí, aby sa v novej fakultnej nemocnici (bez spresnenia lokality) vybudovalo intervenčné rádiodiagnostické centrum ako neštátne zariadenie. Malo by síce poskytovať služby aj LFUK, no dá sa predpokladať, že nie zadarmo. A summa summarum? MZ SR by údajne malo pripraviť všetky legislatívne kroky, aby mohol na pôde dvoch nemocníc vzniknúť nový právny subjekt. Teda nijaký internát pre mladých zdravotníkov, penzión pre nesolventných lekárov seniorov či liečebňa pre dlhodobo chorých, ako sa uvažovalo predtým. Nemocnica, ako doteraz. Mimochodom, podľa predsedu AS LFUK doc. MUDr. Tibora Marčeka stačí vidieť historické priestory olomouckej nemocnice, aby sme vedeli, ako aj taký objekt možno pretransformovať na supermodernú nemocnicu.

Koho a prečo ešte zaujímajú Rázsochy
Ak riešenie budúcnosti nedostavanej FN na Rázsochách už tak pokročilo, a na prvý pohľad sa zdá, že až na personálne problémy aj pre všetky strany pomerne vyhovujúco, prečo sa ním ďalej zaoberať?
Predovšetkým preto, že ešte nie je na svete nový zákon o vysokých školách (VŠ). Akademickým funkcionárom LFUK nedá spať fakt, ktorý zdôraznili na mimoriadnom zasadnutí AS LFUK za účasti ministra zdravotníctva, riaditeľa FN na Mickiewiczovej, zástupkyne ministerstva školstva i starostu Lamača vlani v októbri. Už vtedy bol podľa nich najvyšší čas, aby sa problém Rázsoch vyriešil aj s ohľadom na prípravu nového zákona o VŠ. A prečo sa senát, ako uviedol doc. Marček v kauze Rázsochy tak "zasekeril"? Pretože LFUK prostredníctvom budov, kde sídli, spravuje majetok štátu. A zo zákona č. 278 z r. 1993 o správe majetku štátu vyplýva, že akékoľvek neoprávnené zaobchádzanie s majetkom štátu - teda aj FN - do schválenia nového zákona o VŠ by bolo porušením zákona. Navyše by sa podľa nového zákona mal vysokými školami spravovaný majetok štátu odovzdať do ich vlastníctva. Bolo by teda dosť nelogické, keby akademickí funkcionári neuváženým rozhodnutím fakultu a univerzitu pripravili o lukratívne lokality v Lamači, ale aj v centre mesta. A práve to je stred terča, na ktorý mieria aj rôzni iní záujemcovia - získať pozemky, budovy, majetok.
Ak sa totiž Rázsochy predajú či sprivatizujú skôr, ako sa schváli a nadobudne účinnosť navrhovaný zákon aj s klauzulou o prechode majetku zo správy do vlastníctva, peniaze síce zostanú v rezorte zdravotníctva, no napriek prísľubom rezortu nemá lekárska fakulta, jej pracoviská a zamestnanci absolútnu istotu, že sa použijú na riešenie jej problémov. Aj fakt, že jedna z prvých úloh vedenia nového právneho subjektu FN má byť vypracovanie stanoviska k budove na Rázsochách napovedá, že je to balvan, ktorého by sa všetci zainteresovaní chceli čo najskôr zbaviť.

Neskolaudovaná, ale optimálna
A nakoľko je pre obe nemocnice, ich zamestnancov a pacientov optimálna navrhnutá fúzia? V júnovej zápisnici o zlúčení sa okrem iného uvádza, že "ak zanikne zamestnávateľ zlúčením či splynutím, prechádzajú podľa Zákonníka práce jeho práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na preberajúceho zamestnávateľa a ten môže dať výpoveď zamestnancom, ktorých nemá možnosť zamestnávať. Čo z toho vyplýva, je ľahko domysliteľné a my sa tomu budeme bližšie venovať v najbližšom čase. Ani s fúziou, sťahovaním a reprofiláciou kliník to nie je také jednoduché. A čo FN získa Ružinovom? Pôvodne sa predsa uvažovalo o fúzii FN s NsP svätého Cyrila a Metoda v Petržalke. Na Ružinov padla voľba preto (aj), že do Petržalky je z mesta a jeho satelitov prístup po mostoch cez Dunaj. Nedal sa teda obísť argument o dopravnej zraniteľnosti, ktorou sa okrem chýbajúcich peňazí spochybňuje aj stavba campusu LFUK na Rázsochách. Ružinov má podľa ministra R. Kováča ako úrazová nemocnica optimálnu polohu aj s mnohými náhradnými prístupovými trasami. Aj keď, ako pre HN uviedol riaditeľ MUDr. Andrej Mayer, dosiaľ nie je skolaudovaná. Keď sa nemocnica stavala, boli iné normy na protipožiarne schodisko, a kým si každý z 10 ponovembrových rezortných ministrov preštudoval, prečo naň treba 150 miliónov, vystriedal ho ďalší. Ten sa tiež musel s problematikou najprv oboznámiť. Nové schodisko sa preto buduje až teraz , no v istom zmysle je to výhoda. Naň totiž môžu nadviazať ďalšie stavby klinických i teoretických pracovísk pre budúci campus LFUK vrátane internátu. Miesta je dosť, aj keď nemocnica sa podľa A. Mayera na podnet bývalého primátora P. Kresánka súdi o pozemky s mestom. Údajne má však na pozemky listy vlastníctva a súčasní predstavitelia magistrátu sú voči nej ústretoví, takže by to nemal byť kľúčový problém. Podľa ministra Kováča by sa v Ružinove zatiaľ dobudovalo 700 lôžok pre internistické disciplíny, s odhadovaným nákladom asi 1 mil. Sk na jedno. Všetko je teda na dobrej ceste a riaditeľ Mayer tvrdí, že momentálne sa všetko zastavilo preto, lebo nemocnice, o ktorých fúzii sa rozhodlo, sa nevedia dohodnúť.

Bude sa na Rázsochy lietať?
Zatiaľ sa kompetentní nevedia dohodnúť ani o ďalšom osude objektu na Rázsochách. Zdá sa, že s výnimkou Akademického senátu LFUK sú všetci skôr proti. Z nezanedbateľných dôvodov. Nie sú peniaze a je tam zlý prístup. Ibaže…
Je pravda, že prístup pešiaka tam je komplikovaný. Aby sa k areálu dostal len zo susedného sídliska, musí najprv zájsť vari pol kilometra smerom k centru mesta, kde je prechod a potom sa trávou a kriačím vrátiť ku komplexu McDonalda a benzínovej pumpy, a prepliesť sa pomedzi autá švihajúce po diaľnici.
Pravda je aj to, že ak nejde z centra mesta, nedostane sa tam jednoducho ani autom. Lebo objekt nemocnice je síce perfektne skrytý a izolovaný od ruchu, no predsa len vedľa diaľnice. A cez tú nesmú chodiť priečne ani chodci, ani autá.
Aj to je pravda, že k rozostavanej budove vedie neveľmi široká (zatiaľ) cesta, ktorej súčasťou je aj tiež nie široké (zatiaľ) premostenie železnice.
Ibaže pravda je aj to, že médiá už pred rokom uviedli, že okolie rozostavanej fakultnej nemocnice Rázsochy by sa malo "čoskoro premeniť na vedecko-technologický park s obytnými súbormi a oddychovo-rekreačným areálom s hotelovými, reštauračnými, kultúrnymi, obchodnými aj a športovými zariadeniami a kongresovým centrom". Takže je isté, že ďalšou pravdou raz bude aj priaznivo vyriešený prístup. A nielen pre peších, ale aj - alebo najmä - pre autá. Tí, čo budú v technologickom parku pracovať a v jeho okolí bývať, sa tam zaručene nebudú dopravovať vrtuľníkmi ani vznášadlami.





Najlepšie náhradné riešenie - fúzia nemocníc

S generálnym riaditeľom sekcie MZ SR MUDr. Rudolfom Štefanovičom

Prečo podľa vás, ako predstaviteľa sekcie odborných činností, ministerstvo zdravotníctva uprednostňuje namiesto dostavby campusu lekárskej fakulty na Rázsochách iné riešenie?
- Pretože z rôznych analýz vyplynulo, že v súčasnosti nie je dokončenie Rázsoch prakticky možné. Prostriedky, ktoré by na to boli potrebné, presahujú naše možnosti. Navyše pokladáme za zbytočné dávať ročne do sistovania stavby 25 či 29 miliónov. Nanajvýš ak milión nevyhnutný na udržanie súčasného stavu.

Dekanát LF však trvá na tom, aby sa objekt a pozemok na Rázsochách nepredávali, kým nebude prijatý zákon o vysokých školách, a aby sa prípadne dostavali, keby sa zmenila ekonomická situácia. Tá sa však nemení a na stavbe rastú straty. Aké sú veľké?
- Prakticky nevyčísliteľné. Aj preto sme LFUK, ktorá patrí do rezortu školstva, navrhli, aby sistáciu ďalej zabezpečovalo ministerstvo školstva, ktoré zatiaľ na udržiavanie Rázsoch nedalo ani korunu. (Pokračovanie na s. 4)
Najlepšie náhradné riešenie - fúzia...

To je dosť prirodzené, veď rezort školstva azda nie je spoluvlastníkom areálu.
- Nie, areál i stavba patria ministerstvu zdravotníctva, lenže na jeho udržaní teraz trvá predovšetkým Akademický senát LFUK, preto sme navrhli, aby k riešeniu tohto problému prispelo aj školstvo. Rezort zdravotníctva pokladá za dobré náhradné riešenie fúziu Fakultnej nemocnice (FN) na Mickiewiczovej ulici s Nemocnicou s poliklinikou (NsP) v Ružinove, kde by sa dalo rátať aj s novým campusom lekárskej fakulty. Pravdaže, aj ten bude niečo stáť. Existuje však ponuka, že keby sme nechali Rázsochy mestu, respektíve mestskej časti Lamač, pôjdu získané peniaze do rezortu zdravotníctva a my ich kompletne účelne investujeme do fúzie a na vybudovanie nového komplexu FN. S tým súhlasí aj FN aj dekan LFUK.

Lenže Akademický senát Lekárskej fakulty UK trvá na tom, aby sa s Rázsochami nehýbalo, kým nevyjde nový zákon o VŠ…
- Ale zákon o VŠ nemôže ovplyvniť, čo urobí rezort zdravotníctva so svojím majetkom, a Rázsochy majetkom zdravotníctva sú. Je v poriadku, že LFUK chce, aby sme dobudovali, respektíve vybudovali novú FN a campus fakulty. Ibaže na to potrebujeme financie. A tie momentálne môžeme získať, len ak sa Rázsoch nejakým spôsobom - prenájmom, predajom či odstúpením - vzdáme. Tým skôr, ak aj LFUK pripúšťa, že Rázsochy nie sú ideálne miesto pre FN.

Ružinov takým miestom je?
- Ružinov nie je zlé miesto a MZ súhlasí s postupným dobudovaním tamojšej NsP a súbežnou rekonštrukciou FN, ktorá zatiaľ pracuje zrejme v najhorších priestorových podmienkach spomedzi všetkých slovenských nemocníc. Pacienti ležia v sedem až jedenásťposteľových izbách, technické vnútro nemocnice je v takom stave, že môže nielen kedykoľvek zlyhať, ale neunesie už ani inštaláciu novej modernej techniky. To je ďalší dôvod, aby sme situáciu FN riešili rýchlo.

Fúzia oboch nemocníc si však tiež vyžiada investičné náklady. Nebolo by predsa len racionálnejšie dobudovať Rázsochy?
- Na to momentálne nemáme prostriedky. A na fúziu budú potrebné oveľa menšie, ako keby sa mala dostavať nová FN na Rázsochách.

Budú však prostriedky získané z prípadného obetovania Rázsoch stačiť na financovanie fúzie? Aký zisk predpokladáte, ak sa areálu v Lamači vzdáte?
- Hovorí sa asi o 750 miliónoch korún, čo by podľa odhadov mohlo na fúziu, bez ohľadu na to, pre ktorý jej variant by sme sa rozhodli, stačiť. Jeden pritom predpokladá dobudovať len NsP Ružinov o nové pavilóny, poslucháreň, prednáškové, seminárne miestnosti. Druhý, a ten podporuje aj dekanát LFUK a riaditeľstvo FN Mickiewiczova, ráta s profilovaním Ružinova ako traumatologicko-chirurgickej nemocnice a postupnou rekonštrukciou FN Mickiewiczova, kde by sa investovalo do modernizácie internistických a konzervatívnych odborov.

A z čoho by sa fúzia financovala, keby sa Rázsochy nepredali ani neprenajali, ale bezodplatne previedli na mesto?
- V takom prípade by ju údajne hradilo ministerstvo financií.

Ale s osudom fakultnej nemocnice, nech bude hocijaký, sú spojené jej satelitné pracoviská v ďalších budovách na veľmi lukratívnych miestach starej Bratislavy - na Zochovej, Hlbokej či Heydukovej ulici a ďalších. Koľko sa predpokladá získať predajom či iným spôsobom ich finančného zhodnotenia?
- Komisia pracujúca na fúzii, bude riešiť aj budúcnosť satelitov FN. Krčná klinika zo Zochovej sa zrejme presťahuje do FN akademika Dérera na Kramároch, ortopedická a urologická klinika z Hlbokej do NsP Ružinov a priestory stomatologických kliník FN na Heydukovej ulici si chce prenajať Onkologický ústav Sv. Alžbety. Jeho vedenie je presvedčené, že by ich prevádzku zabezpečilo ekonomickejšie, chce investovať do rekonštrukcie podkrovia na lekárske izby a v terajších rozšíriť svoju prevádzku; činnosť stomatologických kliník by sa pritom zachovala. Tieto záležitosti sú však v kompetencii riaditeľa FN.

Na čo by sa použil zisk z predaja budov satelitných pracovísk FN?
- Vložili by sa do plánovanej fúzie.

Fúzia oboch nemocníc predpokladá aj dosť rozsiahlu redukciu počtu lôžok a s tým bude spojná aj redukcia počtu lekárskych pracovných miest. Máte predstavu, čo s lekármi, ktorí budú ,,vystávať"?
- Nie znížiť, ale reštrukturalizovať, napríklad nevyužité akútne lôžka zmeniť na chronické. Vo fakultnej nemocnici by prichádzalo do úvahy 135 lôžok, v Ružinove asi 100. Samozrejme, znamená to aj istú redukciu počtu zdravotníckych pracovníkov. Ale neznamená to, že by sme sa ich chceli zbaviť. Lekári sú však v súčasnosti v sieti zdravotníckych pracovísk zamestnaní dosť nerovnomerne.

Chýbajú zrejme v atraktívnych lokalitách…
- Nielen to. Lekársky "podvyživené" sú aj niektoré medicínske odbory, napríklad záchranná zdravotná služba, rádiodiagnostika, klinická biochémia, patologická anatómia. Z toho logicky vyplýva, že mnohí lekári, ktorých sa dotkne nielen reštrukturalizácia bratislavskej fakultnej nemocnice, ale aj transformácia zdravotníctva všeobecne, sa môžu rekvalifikovať. Nadsluhujúcim dôchodcom, ktorých sa redukcia ústavnej starostlivosti zrejme tiež dotkne, zase nebudeme klásť prekážky, keby chceli ísť do privátnej sféry.
(Redukcii pracovných miest v súvislosti s Rázsochami sa budeme venovať v najbližšom čase.)

 
       
Copyright © 2009 MÚ Bratislava Lamač Stránku spravuje Platon Webhosting Platon Group